Ligurček lekársky je vysoká nenáročná trvalka patriaca k najpoužívanejším bylinkám v Európskej kuchyni. Možno ho poznáte tiež pod názvom ’maggi’, ktorý dostal podľa svojej chuti veľmi podobnej práve rovnomennému dochucovadlu. Napriek tomu, že má po ňom ľudový názov, v korení maggi ligurček nenájdete.
Táto bylinka pochádza z Ázie, odkiaľ sa postupne rozšíril do celého sveta. Názov bylinky vychádza z názvu talianskej oblasti Liguria, kde bol ligurček pôvodne vo veľkom pestovaný. Okrem výbornej chuti a aromatiky obsahuje mnoho zdraviu prospešných látok. Vďaka tomu je obľúbená už stáročia v kuchyni aj ľudovom liečiteľstve.
Pestovanie a zber
Ligurček dorastá do výšky až 2 m, preto potrebuje pre rast dostatočne veľa miesta. Nie je to náročná bylinka. Ideálne stanovište je slnečné alebo polotienisté. Najlepšie sa ligurčeku darí v humóznej, kyprej pôde s bohatým obsahom živín. Neznáša ťažké ílovité pôdy, priveľa vody ani prílišné sucho. Ligurčeku sa v záhrade dobre darí vedľa zemiakov, ale aj iných hľuznatých a koreňových plodinách, tiež vedľa papriky a fazule. Bledožlté kvety kvitnú v júli až v auguste. Rastlina potrebuje pravidelnú závlahu aby jej nevedli listy. Pozor však, aby sme rastlinu nepreliali!
Ligurček v našich podmienkach pomerne dobre znáša zimu – je mrazuvzdorný. Nadzemná časť počas zimy zmrzne, avšak na jar nanovo vyraší.
Listy zbierame podľa potreby od mája prakticky až do novembra. Ideálny čas na zber je ešte pred zakvitnutím, aby sme predišli zhorknutiu listov. Pravidelné zostrihávanie o niečo zbrzdí rast a kvitnutie. Ak si chceme urobiť zásobu, sušíme celé konáriky v kytičkách na suchom mieste alebo si listy zamrazíme.
Využitie
Ligurček môžeme použiť ako náhradu petržlenu, či zeleru. Hodí sa k jedlám zo zemiakov a k cestovinám.
Spracovateľné sú prakticky všetky časti rastliny. Koreň môžeme na jeseň vykopať a použiť ako zeleninu. Z kvetov sa vyrába esenciálny olej a stonka môže poslúžiť ako náhrada za zeler. Listy používame ako dochucovadlo do polievok, šalátov, jedál z rýb, mäsa a zeleniny. Tiež sa pridáva do koreninových zmesí. Sušená vňať sa používa ako prísada do bylinkových solí, čerstvá do bylinkového masla. Z ligurčeka si tiež so soľou a olejom môžeme vyrobiť pesto. Semená sa často využívajú ako prísada do ochutených olejov a octov. Ponoria sa do oleja alebo octu a lúhovaním pustia svoju typickú chuť.
Tradične sa používa ako stimulátor trávenia, pri žalúdočných ťažkostiach ale aj kožných problémoch. Pomáha aj pri liečbe krvného obehu a nepravidelnej menštruácie. Podporuje chuť do jedla aj metabolizmus. Plynatosti a nafukovaniu zabránime použitím záparu zo semien. Koreň pomáha pri reumatických ťažkostiach, artróze aj dne. Odvar z koreňa používame aj ako kloktadlo pri bolesti hrdla. Pridaním za hrsť sušených listov, semien a kvetov do kúpeľa prevoniame vodu, zbavíme pokožku zápachu. Kúpeľ tiež robíme pri plesňových ochoreniach.
Neodporúča sa užívať tehotným ženám a ľudom s chorými obličkami.
